Rozhovor, který zaujme - rozhovor s Michalem Vrbou

Zrejme všetko, čo je napísané v otázke. Ešte by som doplnil, že Michal Vrba je tiež tvrdohlavý
/paličatý/ optimista, má rád nové výzvy, Zdeňka Polreicha a má sen (a dokonca už aj plán), raz
postaviť veľkú Národnú šachovú akadémiu.

2) Jestli jsi hráč? Umíš dát mat jezdcem a střelcem? Do jakého rohu  šachovnice musíš
dostat soupeřova krále a neříkej mi do pravého ?

Na vlastnej koži som zažil iba raz, že jednému môjmu spoluhráčovi vznikla táto koncovka a súper
nevedel dať mat. Vďaka tomu naše družstvo vyhralo zápas. Dlho som sa tejto zručnosti vyhýbal, no
pán Vokáč k tomu práve na nss.cz napísal výborný článok, metodiku, vďaka ktorej som sa to bol
schopný naučiť aj ja. Veľká vďaka za ten článok! Občas si tú koncovku zahrám len tak proti počítaču,
či to ešte dokážem. A do ktorého rohu? No predsa do toho správneho!

3) Jak se podle tebe změní šachový svět po opadnutí strachu z pandemie COVI-19?

Želám si, aby sa život vrátil do normálu. Do normálu myslím, bez strachu o zdravie. Verím, že to
najhoršie máme za sebou a čoskoro bude k dispozícii aj účinná vakcína. A ako sa zmení šachový svet?
Keď Tomáš Baťa poslal do Afriky dvoch svojich ochodníkov, aby preskúmali lokálny trh, po pár
týždňoch sa ozval prvý a informoval Baťu: Šanca predaja je tu minimálna, skoro nikto tu nenosí obuv.
O pár týždňov sa ozval druhý obchodník, ktorý oznámil Tomášovi Baťovi správu: V Afrike sú
neobmedzené možnosti, skoro nikto tu nenosí obuv.
Ako som v úvode spomenul, keďže som optimista, snažím sa vidieť veci očami druhého obchodníka.
Myslím si, že pre šach bola pandémia veľmi silným a pozitívnym impulzom k posunu. Online
majstrovstvá Európy? Vedeli by ste si to predstaviť pre pár mesiacmi?
Neobávam sa, že šachy by sa prestali hrávať “naživo”. Práve naopak. Osobný kontakt sa nedá
nahradiť žiadnou obrazovkou. No práve tie obrazovky, na ktoré sme boli pár mesiacov odkázaní,
pridali do šachového sveta tretí rozmer možností. Verím tomu, že šachu to paradoxne v konečnom
dôsledku pomôže.

4) Jak vypadá takový normální den zakladatele Bratislavské  šachové akademie? Tipuji ráno stane kolem poledne , podívá se na burzovní zprávy z Londýnské burzy, mrkne rychle na svůj  klesající FIDE rating. Po obědě  roztočí kola štěstí na lichess a večerem adá
únavou do postele Je tomu tak a nebo je to trošičku jinak?

Nooo, v podstate je to tak, ako je napísané v otázke. S tým rozdielom, že správy mi napoludnie
chodia z burzy NYC.

Ako by som to napísal. Pracujem v podstate 24/7. Tažko sa mi to hodnotí, robím, čo ma fakt baví,
napĺňa a k neuvereniu mnohých, a niekedy ešte aj mňa samého, živí. Pre niekoho to teda môže
vyzerať, že sa vlastne iba celý deň zabávam a nič nerobím.
Samotná práca, to sú ako ťahy na šachovnici. Aby som vedel, čo mám “ťahať”, stanovujem si
pracovné plány a vízie. Denné, týždenné, mesačné, ročné a dlhodobé. Dôležité je byť dôsledný a byť
na seba prísny. Keď má človek plán, ťahy naskakujú už samé. Na úplnom začiatku však musí byť chuť,
nadšenie a radosť z toho, že môžem niečo tvoriť. Tiež by som si nesadol za šachovnicu nasilu, keby
som nechcel hrať.
Prakticky to znamená, že som často na telefóne, počítači, stretnutiach, a popri tom telefonujem,
odpisujem na maili a dohadujem ďalšie stretnutia. Realita znie, a niekedy aj vyzerá, vskutku fádne,
nezaujímavo a možno až nudne. Preto sa snažím robiť si z toho takú súkromnú show, ktorá je
adrenalínom pre mňa a korením pre druhú stranu.
Príklad. Idem na stretnutie zastupiteľstva mestských poslancov a komisie športu. 20 neznámych ľudí
sedí v konferenčnej miestnosti. Pred vami aj za vami ide niekto z takého klubu či onakého klubu,
jedni chcú peniaze, iný ihrisko, ďalší štadión, vzducholoď... Vždy sa snažím prísť s niečím, čo výrazne
odlíši šach od všetkého ostatného. Formu prezentácie volím ideálne zážitkovo (aj pre mňa aj pre
obecenstvo). Človek musí vyjsť z komfortnej zóny. Na druhej strane nejde o život. V najhoršom sa
strápnim a tým to skončí. Väčšinou sú však reakcie opačné. Aj keď daný projekt nevýjde, minimálne
si vás zapamätajú. Preto na takýchto prezentáciách kľudne prídem bez kravaty a obleku, preskočím
stôl predsedajúceho a následne komisii poviem rozprávku zo šachového sveta. O projektoch sa v
podstate ani nerozprávame 
Je škoda, že žijeme vo svojich bublinách. Myslím teraz šachistov. Nikoho, či už to boli sponzori,
riaditelia, starostovia....nezaujíma, či ste prezident zväzu, riaditeľom nejakej akadémie alebo radový
šachista. Pre nich ste jednoducho “šachista”. Ako sa odporezentujete, tak budú vnímať celú šachovú
komunitu. Všetkých šachistov. Keď otvoríte dvere vášmu projektu, otvárate tak dvere ďalším
“šachistom”, ktorí prídu po vás. V tomto vidím veľký zmysel a synergický efekt. Žiaľ, na Slovensku
stále funguje závisť, politikárčenie, a miesto toho, aby sme spájali v tomto smere sily, sa častokrát
trieštime. Aby som však neznel negativisticky, máme aj pozitívne príbehy a tými sa snažím inšpirovať.

5) Kolikátý podle tebe je Jára Cimrman v žebříčku nejlepších hráčů šachové historie? Tipneš si jaký byl jeho největší šachový životní úspěch?

Mohol by som teraz zapnúť Google a tváriť sa, aký som múdry. Jára Cimrman hraje šachy? Fakt
netuším a ani si tentokrát neviem tipnúť. Vôbec nemám predstavu. No keď sa pýtaš, tak zrejme za
tým bude nejaký ten háčik...Prezraď!

6) Co nového šachového připravuješ na toto léto/podzim?
Posledné mesiace zmenili úplne moje zabehnuté pracovné koľaje. A som tomu rád, lebo som sa
naučil veľa nových vecí a získal nové skúsenosti a zručnosti. Keď sa pýtaš vyslovene na šachové
projekty, ešte začiatkom mája (května) som mal taký nápad, spraviť nejaký parádny turnaj pre decká,

na konci školského roka. Nevedel som ako, s kým, čo všetko by to obnášalo, ale videl som, ako by to
mohlo na konci dňa vyzerať. Práve vo chvíli, keď som nad tým premýšľal mi zatelefonoval Miroslav
Roháček (predseda Klubu šachových nádejí Bratislava) a pýtal sa na nejaké veci. Na záver telefonátu
mi to nedalo a spýtal som sa ho, že mám takýto nápad, neviem síce čo by to všetko obnášalo, ale že
či by do toho išiel. Veľmi rýchlo sme dali dokopy tím šiestich ľudí (Rastislav Diviak, Miroslav Kuna,
Martin Čabák, Tomáš Perička a ja s Mirom) a ako keď hrnčiar zdvihne do rúk kus blata, vytvorili sme
Online šachový šampionát mládeže pre Slovensko a Česko.
Keď už píšem tieto riadky, nedá mi nespomenúť chalanov z tímu, s akým obrovským nadšením,
energiou, nápadmi do tejto myšlienky prispeli. Je to naozaj pre mňa taký malý zázrak, ostrovček
pozitívnej šachovej deviácie.
Pripravujem samozrejme už veci na jeseň, ale o detailoch zatiaľ hovoriť nechcem. Ako som písal
vyššie, dopadne to ako to dopadne. Ja však verím, že šach má čo ponúknuť (to keby náhodou
čítali...šak oni vedia kto).

7) Co pro tebe znamenají šachy? Hra? Životní styl? Zaměstnání? Zábava? Radost? Nuda?

Je to také klišé. Všetko je vlastne spomenuté v otázke, okrem tej nudy. S tou nesúhlasím. Šach je pre
mňa v prvom rade hobby. Už od základnej školy. A od toho sa to všetko odvíja. Teda aby som to
vysvetlil, som presvedčený, že ľudia by mali robiť to, čo ich baví. Neviem, či ma budú šachy baviť aj o
rok, no keby som pociťoval, že to čo robím ma nebaví a nevidím v tom zmysel, začal by som robiť
niečo iné. Som jednoducho pripravený na to, že jeden deň môžem zavrieť životnú knihu s nadpisom
ŠACH a robiť niečo iné. Ako povedal veľkú pravdu Jano Markoš (bolo to pri partiovej analýze, no
prepojenie so životom je veľmi veľké), aby sme niečo získali, musíme sa niečoho vzdať. Keď je na to
človek pripravený, myslím, že sa mu oveľa ľahšie kráča po zemi.

8) Největší šachový úspěch?
Keď som vyhral prvýkrát majstrovstvá základky v škole v prírode. Rok predtým som vypadol v prvom
kole (hralo sa K.O. systémom) a ja som si dal za cieľ na ďaší rok vyhrať.

9) Tvůj šachový sen?

Naznačil som už na začiatku. Keď sa mi raz podarí postaviť veľkú budovu s názvom “Národná šachová
akadémia”, môžem ísť spokojne do šachového dôchodku. Mám pomerne jasnú predstavu, ako by
mala vyzerať a ako by fungovala. Neviem ešte, ako sa mi to podarí, ale verím tomu.

10) V Bratislavské šachové akademii učíš děti hrát šachy. Ti lepší už hrají turnaje a soutěže. Troufneš si dneska už říct, že vychováš někdy velmistra v šachu?

Veľmajstra zrejme nevychovám. Nemám takú ambíciu ani cieľ. Samozrejme, prial by som každému
zverencovi, aby sa raz stal veľmajstrom. No nemusí to byť vôbec v šachu! To, kam sa deti posúvajú, je
zásluha v prvom rade ich samých. Moja filozofia sa zakladá na predpoklade, že pokiaľ niekoho niečo
baví, bude to robiť sám, s chuťom a nadšením, ktoré nedokážem sprostredkovať žiadnymi príkazmi,

domácimi úlohami, testami (alebo trestami) a podobne. Svoju úlohu preto vnímam, ako taký
rozdúchavač iskier. Zapaľovač faklí. Čo môžem pre každého spraviť, je otvoriť mu dvere, no prejsť
nimi už musí každý sám.
Pár rokov naspäť som sa práve v tomto mojom vnútornom ciele hľadal. Tréneri to určite poznajú.
Deti prídu, odídu. Občas sa zjaví niekto, o kom si šuškáme, že má talent. Niekdy sú chvíle, ale aj
mesiace či roky, kedy dávame zo seba všetko, no nevidíme žiaden posun. Pýtame sa samých seba.
Má to zmysel? Jedna skvelá učiteľka mi na to dala jednoduchú odpoveď. Ak by sa ti čo i len pri
jednom dieťati podarilo zapáliť tú pomyselnú fakľu, malo to zmysel. Ak by som sa na to pozeral z
tohto pohľadu, som už teraz niekoľkonásobne nad plánom.
Či teda vychovám niekedy veľmajstra? Je to dôležité? Alebo je dôležité vyzdvihnúť na šachovom
tréningu drobnosti, ako že chlapec otvorí sáčok s cukríkmi a svojvoľne ponúkne všetkých v triede?
Alebo keď sa šesťročný chlapec rozplače po prvej prehre na turnaji a príde k nemu staršie dievča a
snaží sa mu “utrieť slzy a povzbudiť ho” do ďalších partií? Ktorá zručnosť sa deťom zíde v živote viac?
Encyklopedické vedomosti alebo mäkké zručnosti AKA soft skills? BŠA teda nie je továreň na
veľmajstrov. Šachových.

11) Pro šachem nepolíbené lidi, jsou šachy jednou z deskových her. Stejně jak my se dneska můžeme dívat na hráče piškvorek trošičku s nadhledem, možná podobně nás vidí
fanoušci fotbalu či hokeje. Co ti všechno daly a vzaly šachy?

Daly – vzaly. To je také čiernobiele, ako šachové figúrky. No aj šach je vo svojej podstate farebný.
Stretávam sa s rôznymi ľuďmi a každý má iné koníčky a záujmy. Nikdy som to nemal tak, že by som
sa pozeral na iné hobby s nadhľadom. Skôr naopak. Čím bizardnejšie, tým ma to viac priťahovalo.
Šach má veľkú výhodu, hlavne pokiaľ sa rozprávate s niekým, kto nie je šachista. Áno, sú tu
predsudky, že sme podivíni, že šach hrajú iba starší páni v zafajčených oblekoch (to sa mi stáva
pomerne často, keď si dohodnem s niekým pracovné stretnutie a predtým sme sa ešte nevideli.
Niekedy sa mi ľudia časom zveria, že očakávali práve podobného pána a nie chlapíka v teniskách,
tričku, s ktorým sa porozprávajú hoc aj o formule 1). Aby som sa vrátil k tým výhodám, alebo
pozitívnym predsudkom. Šachistov častokrát ľudia preceňujú a považujú za inteligentnejších, ako v
skutočnosti sú. Či už je to tak alebo onak, som vždy sám sebou a druhá strana sa s tým buď zmieri,
alebo nie.

12) Co ti dneska dělá největší radost a co ti dneska dělá největší šachovou radost?

Som zostal chvíľu zaskočený otázkou. Najväčšia radosť a najväčšia šachová radosť? Snažím sa tešiť z
maličkostí. Podarí sa mi spraviť pekná fotka, mám z toho radosť. Niekto na šachovom tréningu zvolá
to povestné “aháááá”, a už viem, že vie. Mám radosť.

13) Třináctou otázku z pověrčivosti vynechávám, chtěl jsem se zeptat na pořádnou
pikantnost, ale pověrčivost mi to nedovolí.

To je ako v Amerike, kde vo výťahu chýba trinástka, ale reálne to trináste poschodie budova má.
Takže aj my sa tvárme, že trinástu otázku a odpoveď sme vynechali 

14) Co dnes nejvíc chybí šachům na Slovensku? Co vlastně šachy na Slovensku dnes trápí?
Jsou to peníze? Je to nedostatek hráčů? Je to klientelismus? Je to  malá ochota ke
změnám? Je to příkop mezi šachovým Východním Slovenskem a šachovým  Západním
Slovenskem? Nebo je vše v naprostém pořádku a nic Vás netrápí?

Úúúúúffff. Na túto otázku by som vedel napísať sériu článkov na pokračovanie. No zdá sa mi, že
drvivú väčšinu ľudí problémy šachu nezaujímajú. Väčšina sa pozerá maximálne po dvere svojho
klubu. Problém číslo jedna, ľahostajnosť.
Peňazí je paradoxne viac ako po minulé roky. Ako sa s nimi nakladá, to je už iná otázka. Z účtovného
hľadiska “všetko sedí”. A tak sú vlastne všetci spokojní. Aj ministerstvo, ktoré peniaze posiela, aj
zväz, ktorý peniaze míňa.
Deliť Slovensko na západ a východ? Alebo stred? Slovensko je tak malé, že takýto pohľad mi príde
absolútne smiešny. V dnešnom svete, kde sa za pár hodín dokážete dostať na druhú poľogulu Zeme,
či mať videokonferenciu s kýmkoľvek na svete v reálnom čase, rozhodne členenie Slovenska podľa
svetových strán nevidím ako žiaden problém. Pripomenulo mi to príhodu, keď sme dávnejšie
navštevovali šachový festival vo Frýdku-Místku. Na našej prvej návšteve nám miestni vysvetľovali, že
Oni sú z Místku a Tí druhí sú z Frýdku. Pre “cudzincov” je takéto škatuľkovanie úsmevné.
Ochota k zmenám? V roku 2018 som sa uchádzal o miesto vo výkonnom výbore Slovenského
šachového zväzu. Dostal som príležitosť a veril som, že tím, s ktorým som kandidoval má záujem o
zmeny. Ostali žiaľ len na papieri. Na jednom zasadnutí vedenia som po predložení návrhu dostal
odpoveď; “Nie Michal, tu sa to robí predsa už 30 rokov takto”. Po pol roku som odišiel. Vo funkciách
sú žiaľ ľudia, ktorí sú síce šachisti a v zásade dobrí ľudia, no manažérsky absolútne zlyhávajú. Zväz sa
nedá riadiť znalosťami španielskej obrany, nech by ste poznali rovno všetky varianty. V tomto
prípade si myslím, že znalosť šachu je iba výhodou.
Ale dosť toho, čo bolo a čo nebolo. Pre mňa sú v tomto smere podstatné výsledky. Konkrétne,
hmatateľné, s reálnym dosahom na šachovú obec. Nehovorím o elaborátoch a smerniciach, ktoré
číta iba ten, čo ich píše a ten čo ich kontroluje. A máme ich iba preto, aby sme ich mali.
Veľkou inšpiráciou mi bolo práve nedávne osobné stretnutie s pánom Karlom Handlířom z Krnova.
Ten človek nepozná slovo – “to sa nedá.” Energie a entuziazmu má viac, ako niektorí 20 roční chlapci.
Keď stretnete človeka ako Karel, nedokážete viac pochopiť niekoho odpoveď “to sa nedá”.
Čo by Slovenskému šachu pomohlo? V tom mám úplne jasnú predstavu. Musia prísť noví ľudia.
Zámerne nehovorím mladí, ale noví. Musia byť motivovaní. Motivovaní myšlienkou, spoločným
cieľom. Musia byť postavení pred ťažké, ale zvládnuteľné úlohy. Musia to byť výzvy. Musia dostať
plnú dôveru a podporu vedenia, kolegov. Bezpodmienečnú. Ten, kto bude stáť v čele, by mal byť
odvážny, prijímať rozhodnutia, ktoré pred ním nikto neprijal. Kritiku a neúspech by mal brať na svoje
plecia a úspechom by mal nechať žiariť svoj tím. Som presvedčený, že na Slovensku máme takýchto
ľudí. Zopár ich aj osobne poznám. Verím, že ich raz uvidím v tých najvyšších zväzových funkciách.
A viem, že tam nepôjdu preto, aby si písali do CV, že tam boli. Ale preto, že budú chcieť spraviť
zmeny, ktoré raz musia prísť.

15) Kdo je podle tebe současný největší Slovenský šachový talent? 
Opäť si ma zaskočil. Teda v dobrom slova zmysle. Myslím si, že na Slovensku máme mnoho talentov.
O niektorých sa píše viac, o niektorých menej. Talent sám o sebe je iba zlomkom k samotnému
úspechu. Ako naše talenty naložia so svojím talentom, na to neviem odpovedať. Držím každému
palce, aby sa mu darilo dosiahnuť to, čo si zaumieni.

Rád by som sa poďakoval za možnosť tejto formy rozhovoru. Želám portálu nss.cz veľa spokojných
čitateľov a užime si prichádzajúce leto, v ktorom čaká šachistov veľa pekných šachových podujatí.