Trojťažky. Ide do tuhého
04.05.2016 02:00 | ostatní-článkyPo mesiaci opäť prichádzame s ďalšou lekciou, tentokrát však už pôjde do tuhého. Ako naznačuje názov, budeme sa venovať trojťažkám a tie sú podstatne ťažšie ako dvojťažky.
Pravidlá trojťažiek
Po tomto pesimistickom úvode je však nutné dodať, že nejaké pravidlá predsa len existujú aj pre trojťažky. Prvým krokom je identifikovať, či sa jedná o tempovú alebo hrozbovú úlohu – ak nemá čierny podozrivo málo alebo podozrivo zablokované figúry, môžeme si byť takmer istí, že sa jedná o hrozbovku. Ale nemusíme sa príliš trápiť ani ak úlohu identifikujeme zle. Riešenie totiž hľadáme cez varianty. Nehľadáme teda najprv hrozbu, ale skúmame, na ktoré odpoveďe čierneho je pripravená matujúca (v 2 ťahoch) odpoveď bieleho. Toto je dôležité pravidlo, pretože zatiaľ čo hrozba je v pozícii skrytá, aspoň niektoré varianty sú väčšinou priamo pripravené. Navyše, pripravené sú často práve tie pekné varianty.
A keď už skúmame ťahy čierneho, je potrebné všimnút si, či sa čierny na dva ťahy dokáže dostať k bielemu kráľovi a šachovať ho – ak áno, signalizuje to, že hrozba bieleho bude šachujúca. To je ten lepší prípad. Horšie je to, ak je biely kráľ chránený, a teda biely si môže dovoliť tiché ťahy aj v druhom ťahu. Myslím, že nemusím príliš opisovať, o koľko náročnejšie je nájsť varianty, v ktorých sa nachádza tichý ťah. Pokiaľ teda máme úlohu, v ktorej si biely môže dovoliť tiché ťahy, treba byť extrémne opatrný – ľahko môžeme zavrhnúť aj správne riešenie, keď nezbadáme správne tiché pokračovanie.
Najťažšie trojťažky a ako ich riešiť
Jedna dôležitá kategória trojťažiek sú takzvané české trojťažky (alebo vo všeobecnosti české úlohy). Vyznačujú sa tým, že čierny kráľ má “voľný výbeh” a biely má zvyčajne 3-4 štyri figúry, ktorými ho chytá. Pritom sú bežné tiché ťahy a najmä modelové maty. Pravidlom je, že modelový mat sa vyskytuje v aspoň troch variantoch (počíta sa aj hrozba). České úlohy platia všeobecne za jedny z najťažších práve kvôli tomu, že varianty sa dôsledne vymykajú bežnému šachovému mysleniu – pokrývanie a odokrývanie polí okolo čierneho kráľa je zdánlivo náhodné. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo vo všetkých úlohách je síce úvodník nečakaný, ale ďalšie ťahy sú zvyčajne logické alebo vynútené, pri českých úlohách sú všetky ťahy bieleho nečakané.
Bohužiaľ, tu sa naša zbierka pravidiel uzatvára (samozrejme, treba mať stále na pamäti, že do riešenia vstupuje hľadanie škodlivých motívov, ekonómia v pozícii a všetky ostatné všeobecné pravidlá). Uvedomujem si, že sú to veľmi všeobecné reči, a preto sa pokúsim ukázať celý myšlienkový proces riešenia trojťažky na niekoľkých príkladoch. Treba ale povedať, že riešenie trojťažiek nie je (pokiaľ viem) niečo, čo sa dá naučiť z jednej krátkej lekcie (zrejme ani dlhšej). Jediný spôsob je veľa riešiť a vypestovať si vlastný systém. (ilustračné príklady opäť prebraté z knihy P. Murdziu, Rozwiazuj z Mistrzem Swiata)
Celý článok aj s riešeniami a súťažnou úlohou
Autor: IM Tomáš Peitl (na fotke)
Při řešení trojtažek vycházím z ješitnosti autora. Najdu na šachovnici pole, na které míří největší počet figur obránce a hledám, kterou figurku bych tam mohl posadit... Je to ten princip, že autoři úloh chtějí ostatní ochromit rozvětveností variant a neobvyklostí.