Nie je „niečo zhnilé v ... šachu“ ?!

„Pár slov na úvod. Podobný článok som chcel napísať už veľmi dávno, pretože rok, čo rok sa v ligách opakuje tá istá situácia (nehľadiac na permanentné porušovanie týchto športových „ideálov“, na takmer každom turnaji), kedy sú posledné dvojkolá, odohrané iba na papieri.
Výrazným podnetom, prečo som ho napísal práve dnes, bol zápas, ktorý skončil 7 remízami a jednou kontumačnou prehrou (samozrejme s úmyslom zachrániť družstvo v lige na úkor iného), tou rozhodujúcou okolnosťou bolo, že na ôsmej šachovnici bola napísaná osobnosť slovenského šachového prostredia, ktorá by mala byť garantom čestnosti, fair-play v šachu, a čo je však ešte viac zarážajúcejšie – na dopyt mnohých „radových“ šachistov (na online fóre SŠŽ) - otvorene deklarovala, že šlo o dohodu.

Nemám v úmysle ju menovať, ide mi o princíp, že ide v tomto prípade o podvod, ku ktorému sa dokonca otvorene aktér priznáva, a ešte i napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní ho brániť a nemyslia si, že by mali byť vyvodzované nejaké sankcie, či opatrenia, aby k takým situáciám nedochádzalo...Kam až treba zájsť, akú drzosť treba ešte vykonať, aby to aj oni dokázali chápať, že toto nie je šport?
V článku sa snažím oprieť nielen o zásady športu ako takého, ale i pravidiel šachu FIDE, ktoré podľa môjho názoru, označujú daný čin za porušenie pravidiel.“

Nie je potom „niečo zhnilé... v šachu?“, ak môže byť partia skontumovaná len za to, že hráčovi zabliká displej na mobile (extenzívnym výkladom anglického „rings“), alebo za to, že nepodá súperovi ruku na začiatku partie, ale na druhej strane je všetko v súlade s pravidlami, keď niekto dobrovoľne (po dohode!) prehrá partiu (nehovoriac už o remízkach, vďaka ktorým niekto skončí lepšie v turnajovej tabuľke a prípadne vezme cenu na úkor iného, ktoré sme si už zvykli „akceptovať“) ?
Ako je potom možné, že v tomto prípade nie je takýto zápas kontumovaný?? (veď to, že si nepodáme ruku – dobre slušnosť, ale tu ide o samotnú podstatu a zmysel hry, či akéhokoľvek športu, že sa zápas nehrá, ale predstiera sa, že sa hral)

Vo vedľajšom fóre (o 1. lige východ) sa tak trochu skryto rozbehla dosť zaujímavá diskusia o „dohodnutých“ zápasoch, a dokonca jeden z účastníkov (a mne je skutočne jedno, o koho sa jedná... úvahu píšem všeobecne..) priznal, že bolo dohodnutých 7 remíz a jedna kontumačná prehra (samozrejme, ako býva už zvykom nešlo len o „zlaté trenky“, ale o to, aby sa nejaké družstvo zachránilo v súťaži na úkor iného...). Toto bolo myslím zväčša odsúdené (hoci žiaľ len spoločensky, čiže sa nič nedeje, dôsledky vyvodené nebudú a môžeme tak „hrávať šachy“ ďalej...), avšak našli sa i takí „borci“, čo vravia, že je to v rámci pravidiel, že načo toľká polemika...

„Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom,“ - argumentácia, čo síce zachránila život Márii, ale principiálne neobstojí. To, že sa to doteraz akceptovalo nemení nič na tom, že je to non-fairplay, že je to proti základným zásadom športu, to ako v zmysle boja na ihrisku a nie za okrúhlymi stolmi... a že by sa tomu ak nie už dnes, tak aspoň v budúcnosti malo začať zamedzovať.

S týmito „borcami - kontraktualistami“ súhlasím, majú pravdu, že je v pravidlách ustanovené právo pre hráčov, že sa môžu slobodne dohodnúť na remíze, no idú ešte ďalej súhlasia i s tým, že dohoda o prehre je v poriadku (nakoľko šlo o jednu kontumačnú výhru a kapitáni sa dohodli, že zvyšných 7 remíz rozhodne zápas)..

Lenže možno je tu jeden malý háčik:

„Pravidlá šachu nemôžu obsiahnuť všetky situácie, ktoré môžu nastať v priebehu hry ... ...Pravidlá predpokladajú, že rozhodcovia uplatňujú potrebnú spôsobilosť, zdravý úsudok a absolútnu objektivitu. Príliš podrobný predpis by mohol obmedzovať rozhodcu pri slobodnom prijímaní rozhodnutia a tým mu znemožniť nájsť riešenie problému zodpovedajúce zásadám spravodlivosti, logiky a konkrétnym okolnostiam.“
(Predslov k pravidlám šachu FIDE)

Nie je snáď s ohľadom na "konkrétne okolnosti a zásady spravodlivosti, zdravým úsudkom" pochopiteľné a jednoznačné, že tu dochádza k porušovaniu pravidiel??

Ja sa len pýtam, že čo to má spoločné so športom? Skúšal som hľadať nejaké judikáty Športového arbitrážneho súdu v Lausanne, týkajúce sa predstieraných výsledkov zápasov, žiaľ ich archív je „under construction“ (www.tas-cas.org/jurisprudence-archives ).. (takže neviem povedať, ako by sa riešil zápas futbalistov, kde by sa tímy dohodli, že si budú dvaja hráči nahrávať loptu v stredovom kruhu a zvyšných 20 bude čakať 90 minút, aby sa skončil zápas remízou, prípadne, že si v poslednej minúte zavesia do vlastnej bránky gól, aby šlo o prehru...)

Chcel by som sa teda zástancov dohôd (ktoré sú síce v zmysle - čo sa týka jednoznačných ustanovení, no neviem, či i v „duchu“ pravidiel) spýtať, že za akej situácie, by už nepovažovali odohranie zápasu/partie/partií v súlade s pravidlami, či zdravým rozumom, či zásadami prirodzenej spravodlivosti...

- nevadí im, že je úplne zjavné z výsledkov, že zápas bol dohodnutý s úmyslom zachrániť sa/postúpiť (a to na úkor niekoho iného!!! - v tomto prípade neobstojí, ani tak často zaužívaná výhovorka, že sa malo to dotknuté družstvo viac snažiť počas celej súťaže, a to z dôvodu jednak po prvé principiálneho, a taktiež po druhé, že ide o súťaž, kde o tom, či dostanete silnejších/slabších súperov ku koncu ligy/turnaja, rozhoduje los! – systém každý s každým...)

- ešte stále by sa dalo vyhovárať, že to je len „zhoda okolností“ (i keď i nepriame dôkazy tiež dokážu mať rozhodovaciu silu! ..bremeno dokazovania, že to tak nebolo leží na strane podozrivého...), avšak v tomto prípade účastník zápasu verejne priznal, že šlo o dohodu.. (ani to im však nebráni obhajovať takýto výsledok)

- začalo by im snáď už aspoň trošku vadiť, ak by takisto verejne povedal napríklad: „Áno, dali sme im 5 tisíc korún a dohodli sa na remíze/prehre...“ (čo sa niekedy stáva, že dochádza i k vyplateniu „oldomášu“... síce nevravím, že tomu tak bolo v tomto prípade), či opäť ide len o dohodu?

- A čo tak nejaké extrémnejšie prípady? Deväť GM hráčov sa rozhodne, že si otvorí vlastný business (možno dokonca zbehnú kvôli tomu i na živnostenský úrad...), budú organizovať uzavreté turnaje „s možnosťou“ uhrať si titul GM (povedzme, že príjmu vždy len jedného účastníka a štartovné bude 50 000 Sk...)... V tomto prípade dokonca nejde, ani o úplatok, veď je to len štartovné do turnaja, slobodne si ho určuje organizátor... (ak by to bol predsa len zlý príklad s ohľadom na to, že sa tam točia peniaze, tak môže ísť aj o situáciu, že mám deväť kamarátov, čo majú titul GM, tak mi trošku pomôžu, aby som sa k nim pridal, veď v núdzi poznáš priateľa...)... A predstavte si situáciu, že by to organizátor dokonca ešte i otvorene verejne deklaroval, že si titul GM na tomto turnaji zaručene uhráte !!! (už vidím tie billboardy po Bratislave...)

Na záver.. (je možné riešenie?)

Viem si predstaviť, že by bolo ťažké nejako presne upraviť túto situáciu v pravidlách, ak nemá byť formulácia „kaučukovitá“ alebo by nezasahovala do financií, napríklad dozorom nad takými zápasmi, hoci, keď sa veľmi chce tak by sa dalo podvádzať i tak (no myslím, že by sa ich počet obmedzil, sťažila by sa cesta k takejto dohode). Avšak nepokladajme už osem remíz alebo sedem remíz a jednu kontumačnú výhru, za verejné tajomstvo, že ide o podvod s cieľom udržať sa alebo postúpiť na úkor niekoho iného. To nie je športové zápolenie, ale papierovačka.

A dobre, dokážem pripustiť, že ide o náhodu, ale ak niekto verejne prizná, že šlo o dohodu, tak si jednoznačne myslím, že môže zasadnúť už i dnes nejaká komisia, čo by takýto zápas kontumovala pre obe strany, prípadne by neostala iba pri tom (myslím, že také mechanizmy sú v krajských zväzoch).

Možno by sa dalo zájsť i ďalej, ku príkladu penalizáciou hráčov (obmedzenie činnosti a tak ďalej), prípadne rozhodcu stretnutia, ktorý „požehná“ takej situácii. Viedlo by to iste k sporom, ale nejaké príkladné potrestanie, by mohlo vzbudiť obavu z prípadnej sankcie v mnohých hráčoch, ktorí by v budúcnosti nesúhlasili s tým, aby bolo ich meno pošpinené takýmto stretnutím a odmietli tak nastúpiť na takýto zápas, či odmietli ponúknuť remízu napriek príkazu kapitána. Ak by si to väčšina z nás uvedomovala, koho by potom funkcionári napísali do zápisnice, že odohral partiu?

A napokon taká rečnícka otázka:

Čo je ešte treba urobiť, aký extrém, aby tieto podvody dosiahli takú úroveň pobúrenia, že by bolo vážne potrebné sa zamyslieť nad úpravou pravidiel? Alebo je už i dnes možné kontumovať takýto, a opäť to krásne slovo - „dohodnutý“ zápas, potrestať hráčov, rozhodcu?