Odhalenie jednej tajnej šachovej sekty.

Nedávno sa mi podarilo – celkom náhodou – urobiť prevratný objav, ktorý dozaista prepíše dejiny šachovej hry. Náhle som pochopil, prečo niektorí šachisti hrajú silno s takou ľahkosťou, pokým iní ostávajú patzermi, aj keď je šach ich celoživotnou láskou, a venujú mu nespočetne veľa času a úsilia.
Priatelia, je to takto: aj vo svete šachu jestvuje tajná, ezoterická múdrosť, prístupná len vyvoleným. Aj vo svete šachu jestvujú tajné bratstvá či spolky, nie nepodobné slobodomurárom či vyznávačom svätého Grálu.

Mne sa podarilo objaviť najvplyvnejšie z týchto šachových bratstiev, do ktorého patrili najsilnejší šachisti minulosti či súčasnosti, medzi nimi nejeden majster sveta. Toto bratstvo založil kedysi začiatkom 19. storočia neznámy zenový majster, a Zen je tiež základom jeho náuky.
Ako isto viete, jedným zo spôsobov, ako dospieť podľa Zenu k osvieteniu, je riešenie navonok nezmyselných hádaniek, takzvaných koánov. „Ako znie tlesknutie jednej ruky?“, pýtajú sa zenoví majstri. „Existuje zvuk stromu, ktorý padol hlboko v lese, aj keď navôkol nebol nik, kto by ho počul?“, trápi sa novoprijatý mních. Ak podobné hádanky rozlúsknete, bude to pre vás veľký skok v duchovnom vývoji.
Onen neznámy zenový majster predostrel šachistom v istom viedeňskom takýto koán. „Je možné ísť, a predsa sa nehýbať? Je možné pokročiť, a predsa nič nezmeniť?“ Riešením tohto koánu sa od tej doby už celé generácie zaoberá tajná šachová sekta. Hovoria si Nehybní hýbatelia.

K tajnému bratstvu Nehybných hýbateľov dozaista patrí holandský veľmajster Jan Timman, vyzývateľ v zápase o majstra sveta. Nedostal sa ale v ráde ďaleko; zrejme ostal len novicom. Vo svojej partii s Kramnikom totiž koán síce vyriešil, ale celkom obyčajným spôsobom.
Timman-Kramnik, Riga 1995, biely na ťahu:

Timman zahral 10.Jf6+ Kf8 11.Je4. Aj keď bieleho figúrky stoja úplne rovnako, stojí lepšie, pretože čierny už nemôže robiť rošádu.
Peter Lékó to v bratstve dotiahol o niečo ďalej. Dôkaz o tom podáva jeho partia s Radjabovom.
Lékó-Radjabov, Linares 2006, biely na ťahu:

Maďarský veľmajster zahral veľmi silné 19.Jf5!! g6 20.Jfe3. Aj keď jeho pozícia ostala nezmenenou, získal hru proti súperovmu kráľovi, pretože vďaka postaveniu pešiaka na g6 hrozí h4-h5 s otvorením stĺpca h.

Jediná známa fotka z prvého stretnutia Nehybných hýbateľov, ktoré sa konalo v indickom Tiruvanamtapuram v decembri 1866.

K vyššie postaveným medzi Nehybnými hýbateľmi patril bezpochyby československý veľmajster Pachman. V partii hranej na Olympiáde v Mníchove roku 1958 predviedol svoje majstrovstvo v plnej kráse.
Pachman-Pomar, biely na ťahu:

V pozícii na diagrame zahral 11.Sf4, aby sa po 11...Jh5 12.Se3 Jc4 vrátil strelcom na pôvodné pole: 13.Sc1.

Biely akoby neurobil vôbec nič; a predsa získal značnú výhodu. Pretože obaja jazdci čierneho sú exponovaní, španielsky veľmajster sa nemôže ubrániť hrozbe Jf3-g5xe6.
Postupujúc vyššie po rebríčku tajného bratstva, dostávame sa až k dvom vodcom, guruom rádu. O všetkých veľkňazoch nevieme, isté však je, že v minulosti stál na čele Nehybných hýbateľov sám veĺký Aaron Nimcovič. Dokazuje to jeho partia z Behtingom, o ktorej Dán píše vo svojej knihe Môj systém v praxi.
Behting-Nimcovič, Riga 1910, čierny na ťahu:

Nimcovič píše: „Aby čierny nestál horšie, musí zabrániť prevodu bieleho strelca na d4. Nasledujúca kombinácia je jednou z mojich najobľúbenejších.“
Čierny zahral: 21...Df7 22.Se3 Jf6 23.Sb3 Sb7 24.c4 (Behting potiahol slabšie 24.Vd1) 24...Sc8 25.Sd2 Je4 26.Se1 Df6

Po šiestich ťahoch sa všetky čierne figúrky vrátili do pôvodného postavenia, akoby sa nikdy ani neboli nepohli. Prevodu bieleho strelca na najdlhšiu diagonálu ale bolo účinne zabránené.

Asi nikoho neprekvapí, že súčasným najvyšším guru rádu Nehybných hýbateľov je úradujúci majster sveta Viši Ánand. Jeho riešenie koánu z partie proti Karpovovi nedokázal v modernom šachu nikto napodobniť.
Karpov-Ánand, Brusel 1991, čierny na ťahu:

V tento navonok nudnej pozícii začal Ind zručne manévrovať. Vytváral jednu hrozbu za druhou, a exmajster sveta bol nútený opatrne sa brániť.
18...Vdc8 19.Db1 Sb4 20.Sd2 Vd8 21.a3 Sc5 22.Ja4 Sd6 23.Jc3

Či vlastne... Zahral čierny vôbec nejaký ťah? Jeho figúrky stoja tak, ako stáli vždy; len tie biele stoja na výrazne horších miestach.

Predpokladám, že pod váhou toľkých dôkazov, predložených v tomto článku, vyjde tajné bratstvo Nehybných hýbateľov konečne zo svojej ulity, ukáže svoju pravú tvár a podelí sa o svoje poznanie aj so zvyškom šachovej komunity. Ja osobne by som veľmi rád aspoň na chvíľu nahliadol do Nimcovičovho Môjho systému pre zasvätených, ktorého jediný výtlačok skrýva niektorý z podzemných bunkrov bratstva.
Možno by som prestal byť celoživotným patzerom a dostal sa na výslnie šachových dejín...

Dvojstránka z Nimcovičovho Môjho systému pre zasvätených.

Tento článok pôvodne vyšiel na www.hrajsach.sk