Nesnaženie sa o výhru “normálnymi prostriedkami” podľa nových pravidiel FIDE - Precedens

Nikolopoulos je súčasne aj generálnym sekretárom Gréckeho šachového zväzu. Stanovisko, ktoré bolo v tomto spore vydané, je kľúčové. V praxi sa totiž dotýka veľkej väčšiny partií v súťažiach, pri ktorých došlo k istému procesnému opomenutiu. Poznaním tohto rozhodnutia je tak možné predísť viacerým budúcim nedorozumeniam. 

VÝHRA “NORMÁLNYMI PROSTRIEDKAMI”

Pravidlo, pri ktorom hráč, zväčša (avšak nielen) s materiálnou prevahou, požaduje od rozhodcu vyhlásenie partie za remízu z dôvodu, že sa súper nesnaží o výhru normálnymi prostriedkami, vyvoláva častokrát viac, či menej oprávnené rozpaky. Navyše sa však podľa nových pravidiel (od 1.7.2014) spravuje novým procesným postupom. Obrovským pozitívom je istotne aj to, že pravidlá vôbec prvýkrát zadefinovali pojem “normálne prostriedky”, a tak vypĺňajú vákuum, ktoré tu dodnes zčasu na čas vznikalo. Rovnako tak k rozvoju tohto pravidla prispelo aj rozšírenie kompetencií rozhodcu, ktorý už dnes môže oveľa objektívnejšie posúdiť danú reklamáciu.

NOVÝ PROCESNÝ POSTUP

Problematickým je však spomínaný nový postup. Z malého prieskumu vyplýva, že väčšina organizátorov ligových súťaží (pravidlo sa týka akejkoľvek súťaže) ho v tejto sezóne nestihla zapracovať, a tým sa vytvoril priestor pre nejasnosti pri jeho použití. Konkrétne ide o povinnosť organizátora (pravidlo G.2) na začiatku súťaže oznámiť, či sa v súťaži bude uplatňovať Príloha G Pravidiel FIDE (ktorá ponovom obsahuje kompletne pravidlo o neusilovaní sa o výhru - staré pravidlo 10.2) alebo oznámiť, že sa táto príloha uplatňovať nebude.

G.2: “Pred začiatkom súťaže sa oznámi, či sa táto príloha bude uplatňovať alebo nie.”

Čo však v prípade, že organizátor na začiatku súťaže v tomto zmysle neoznámi vôbec nič?

K tejto otázke sa na prelome roku musela jednozačne vyjadriť Športovo-technická komisia Nitrianskeho kraja. Ako tomu častokrát býva, spor to nebol iba principiálny. Šlo o výsledok partie rozhodujúcej o konečnom výsledku družstva na posledne dohrávanej šachovnici. V zápase šlo o súboj dvoch tímov na čele tabuľky za stavu 4:3 pre tím, ktorého hráč žiadal na základe neusilovania sa súpera o výhru normálnymi prostriedkami o remízu. Partia bola po druhej reklamácii za remízu vyhlásená.

PREDMET SPORU

Predmetom sporu bolo neakceptovanie výsledku riaditeľom súťaže na základe jeho tvrdenia, že na začiatku súťaže Rozpis neumožnil aplikovanie prílohy G (mysliac tým práve pravidlo G2). V Rozpise súťaže sa však žiadne oznámenie, ktoré by vylučovalo prílohu G nenachádzalo, rovnako však ani žiadne vyhlásenie, ktoré by oznamovalo používanie prílohy. Samotné okolnosti, ktoré správdzali spornú partiu boli do značnej miery kuriózne, boli však vrámci pravidiel a neboli a ani nesúviseli s predmetom sporu, ktorý tkvel v otázke: Čo robiť, ak “nebolo oznámené nič”?

Okrem argumentácie o výklade novej úpravy a dôkazoch, bolo súčasťou protestu aj vyjadrenie troch významných rozhodcov: spomínaný Prezident Rozhodcovskej komisie FIDE IA Takis Nikolopoulos, predseda Rozhodcovskej komisie SŠZ IA JUDr. Ivan Syrový a Ústredný rozhodca SŠZ FA Mgr. art. Mgr. Ladislav Šipeky.

ARGUMENTÁCIA PROTESTU

Argumentácia sa opierala o niekoľko bodov:

• Organizátor súťaže nesplnil povinnosť uloženú pravidlami a uviedol nielen aktérov, ale aj množstvo iných účastníkov súťaže do situácie neistoty, či aj priamo do omylu, a to najmä v situácii, keď má hráč na výber držať remízovú pozíciu alebo prejsť cez náročné prepočty do výhernej pozície avšak s malým časom strateným prepočtom. Ak by vedel, že sa o toto pravidlo nemôže oprieť - vedel by, že hrá vabank - nebol by však uvedený do omylu, že sa o neho oprieť môže.
• Dodatočným výkladom na konkrétnu situáciu “nevyjadrenia sa na začiatku súťaže” tak dochádza nielen k retroaktivite, ale aj k obave, že nejde o všeobecné posúdenie.
• Ak by malo “neoznámením”, dochádzať k stavu bezprávia, je nutné sa oprieť o ďalšie aspekty spravodlivého rozhodovania. Jedným z nich je práve pomyselná právna istota účastníkov súťaže.
  Pravidlo o neusilovaní sa o víťazstvo (bývalé 10.2, dnes G.5) je v šachovom prostredí dlhodobo vžité. Nové pravidlo dáva iba novú možnosť jeho použitie vylúčiť. Preto, ak sa teraz nemá toto mnohoročne zaužívané pravidlo aplikovať, tak by k zákazu jeho aplikácie malo viesť práve vyslovené proaktívne exaktné konanie, ku ktorému organizátora súťaže aj samotné pravidlá nabádajú. Konanie, ktoré ho jednoznačne vylúči z pôsobenia a v záujme korektnosti, predchádzaniu sporom a teda aspektom pomyselnej právnej istoty to každému na začiatku súťaže ujasní a nebude ho tak niekoľko kôl uvádzať do omylu.
  O to viac, ak k takejto úprave pravidiel došlo len v tejto sezóne. Konanie, ku ktorému vôbec nedošlo a spôsobilo celý tento chaos.
• Z praktického aspektu sa otvárajú ďalšie dilemy. Bolo cieľom súťaže ponovom práve to, že šesťhodinové partie sa budú dohrávať búchaním do hodín pri prakticky remízovej koncovke - napríklad jazdec proti jazdcovi (mat sa postaviť dá)?

STANOVISKO VÝZNAMNÝCH ROZHODCOV

Stanovisko troch uvedených rozhodcov bolo k danej veci v závere identické. Takis Nikolopoulos na otázku, čo v prípade, že nie je na začiatku súťaže nič oznámené v zmysle bodu G.2 odpovedal k aplikácii pravidiel prílohy G nasledovne:

“If nothing is announced, then G1 and G3 should be in effect, according to the Laws of Chess. It means that in my opinion, even if nothing is announced, the games still must be played according to quick play finish rules.

What I am saying is that even if nothing is announced about the conditions of the games, when you have G1 then G4 and G5 are in effect as well and relative claims are valid."

Predseda Rozhodcovskej Komisie SŠZ Ivan Syrový sa stotožnil so stanoviskom T. Nikolopoulosa.

Ústredný rozhodca SŠZ Ladislav Šipeky svoju úvahu navyše podoprel aj argumentáciou:

1) Príloha G sa uplatňuje, keď nie je nič iné oznámené.
2) Uznáva ju z dôvodu, že v pravidlách je sama osebe podrobne vyjadrená a nie je výslovne uvedené, že sa uplatňovať nemá. Článok 6.2 iba dáva možnosť jej uplatnenie úplne alebo čiastočne obmedziť.
3) Dlhé roky sa bod 10.2 uplatňoval, je v našom prostredí vžité a teraz sa iba presunul do bodu G.5, kde sa dovysvetľuváva a upravuje. V takomto vžitom prostredí sa jej neuplatňovanie malo jednoznačne vyjadriť. Keďže možnosť odmietnuť jej uplatnenie nebolo využité, tak sa príloha uplatniť má.

ODOVODNENIE A ROZHODNUTIE ŠTK

Krajské ŠTK hlasovaním 3:1 potvrdilo protest za oprávnený a výsledok partie svojím rozhodnutím uznalo. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 22. januára 2014 viac ako 30 dní po dohratí partie.

V písomnom stanovisku jeden z členov ŠTK sa k dotknutej otázke vyjadril: “Riaditeľ súťaže teda porušil prílohu G2 Pravidiel šachu FIDE. Logické je aj to, ak sa roky používa čl. 10.2, potom musíme alebo mali by sme uplatňovať aj novú prílohu G.” K druhému bodu, ktorým sa namietala nekompetentnosť Riaditeľa súťaže v danej veci vôbec rozhodovať sa bez bližšej argumentácie uvádza: “Riaditeľ súťaže nemal v kompetencii nariadiť dohranie partie nakoľko v Zápisnici o stretnutí na 2. šachovnici bola uvedená remíza s konečným výsledkom stretnutia 4,5:3,5 v prospech XX. V Spravodajcovi č. 5 nevidím rozhodnutie alebo stanovisko hlavného rozhodcu súťaže o tejto partii. Tento výsledok v prospech domáceho družstva mal byť uvedený v Spravodajcovi č. 5. Následne prípadný protest proti rozhodnutiu rozhodcu malo podať družstvo YY.”

Nesúhlasný postoj vyjadril iba Riaditeľ súťaže, ktorý v Rozhodnutí ŠTK tvrdil: “K rozhodnutiu ŠTK vyjadril XY svoje stanovisko, v ktorom nejednoznačné znenie prílohy G2 (Pred začiatkom súťaže sa oznámi, či sa táto príloha bude uplatňovať alebo nie) pravidiel FIDE platných od 1.7.2014. t.j. pravidlá FIDE neuvádzajú, či predmetné body platia, či neplatia v  prípade neuvedenia takéhoto rozhodnutia v rozpise, teda môžu byť platné tak isto, ako neplatné ! Riaditeľ súťaže daný prípad posudzoval   tak,  že keď v Rozpise súťaže to uvedené nebolo, predmetné pravidlá neplatia.”

ZÁVER

Je nutné dodať, že dikcia pravidiel nebola v tomto prípade zvolená šťastne. Keďže do konca sezóny ostáva ešte niekoľko kôl. Veríme, že tento záver prispeje k väčšej istote účastníkov súťaží.

Celkom na záver by sme radi upriamili pozornosť na nový bod pravidiel G.4, ktorý prichádza s revolučnou zmenou. Ide o možnosť rozhodcu v akejkoľvek situácii, v ktorej má žiadajúci hráč menej ako dve minúty do konca partie nastaviť obom hráčom režim pridávania (Fischer) alebo oneskorenia času (Bronštejn) v rozsahu 5 sekúnd na ťah (pokiaľ sa hrá na digitálkach, inak nie). Táto žiadosť hráča sa okamžite premieta do ponuky remízy, ak však nie je prijatá a partia pokračuje, výsledok môže skončiť ľubovoľne. Toto pravidlo, tak vo veľkom uvoľňuje ruky rozhodcovi, z problematickej subjektívnej polohy posudzovania “neusilovania sa o výhru normálnymi prostriedkami”. K objasneniu tohoto pojmu je poprvýkrát priamo v pravidlách zadefinované, čo sú to “normálne prostriedky”. Ich definíciou sa s Vami lúčim a ďakujem čitateľom, ktorí sa prepracovali až k tomuto záveru. “Normálne prostriedky: G.5. Hra priamym spôsobom ako snaha o víťazstvo alebo o získanie takého postavenia, v ktorom je reálna šanca vyhrať partiu inak ako len spadnutím zástavky.”

(strana 20, sekcia Komentár k výrazom v Pravidlách šachu)

Alexander Riabov