Na červenej šikmej ploche

V Pekingu byly rozdány první šachové medaile. V bleskovkách jednotlivců vyhrál mezi muži sedmnáctiletý Ukrajinec Kravciv, když porazil ve finále krajana Drozdovského. Bronz bral Řek Banikas. Ženský turnaj se stal kořistí Alexandry Kosteňukové, která ve finále až v náhlé smrti zdolala Bulharku Stefanovovou (mimochodem dnes si to zopakují ve 4. kole rapidu). Na domácí hvězdu Hou Yifan zbyl bronz, když porazila Zhao Xue. Přinášíme exkluzivní reportáž GM Jána Markoše.

Máme za sebou prvý deň a prvú disciplínu, bleskovky jednotlivcov. Zuzka sa napriek svojmu nízkemu nasadeniu nezľakla a skončila v (približnom) strede tabuľky, za čo jej patrí chvála. Zuzka sama síce príliš spokojná nie je, to však súvisí najskôr s jej bojovnou povahou. Podľa mňa je -1 skvelý výsledok. Ja som si naopak prešiel šachovým peklom. Dostal som mat. Ušiel mi voľný pešiak. V ďalšej partií dokonca dvaja. Nekorektne som obetoval figúru. Potom som sa snažil hrať rozumne a solídne, dostal som sa pod tlak a prehral som pozične. Rozmýšľal som krátko, podložil som vežu. Rozmýšľal som dlho, spadol som na čas. Výsledkom je vskutku otrasných -5 a umiestnenie na samotnom chvoste. (Tato forma zatím oběma slovenským reprezentantům vydržela i do rapidu – Borošová 2/3, Markoš 1/3 – ale není slabých soupeřů – pozn. VN).

Aj keď mi je samozrejme ľúto, že som hral tak zle, a cítim zodpovednosť voči tým, čo ma nominovali, ako i voči tým, ktorí mohli byť nominovaní miesto mňa, neostáva mi než zabudnúť. Zajtra sa totiž hrá nanovo, tentokrát rapid. Preto teraz zanechám čisto šachovú tematiku a ponúknem vám v nasledujúcich odstavcoch trochu iný pohľad na hry, otvárací ceremoniál, ako i na samotný Peking.

Už keď nás vyvolávali rozhlasom na letisku Charles de Gaulle, tušil som, že tento výlet bude niečo mimoriadne. Lietadlo s tristo pasažiermi na palube mešká pätnásť minút, poslední cestujúci nastupujú až po predletovej bezpečnostnej príprave. Sme to my dvaja. Za nami sa zabuchli dvere, letušky vysprejovali kabínu dajakými fungicidmi a mohlo sa letieť.

Letisko v Pekingu leží na stavenisku. Doslova. Dookola kam až oko dohliadne rastú desiatky a desiatky výškových budov, jeden žeriav na druhom. Všade je čisto, cesta z letiska je obložená kvetináčmi s muškátmi, z nadjazdov visia oranžové lampióny. Treba sa naučiť rátať poschodia na budovách po desiatich, jazdné pruhy po štyroch a ľudí po tisícoch. Príklad: bývam v olympíjskej dedine na šestnástom poschodí, a to je ďaleko najnižšia budova v okolí. Tridsať je priemer. Za hracou miestnosťou je štrnásťprúdová cesta, večne plná. Oknom vidím Vtáčie Hniezdo, atletický štadión Olympíjskych hier. Je to pomerne pekná stavba, ale to najzaujímavejšie sa deje okolo: davy Číňanov prúdia v areáli i po všetkých prístupových cestách, a to v hustote, akú možno v Čechách namerať len v Prahe pred orlojom alebo na Karlovom moste. Peking nie je mesto pre peších. Stačil mi hodinový balet medzi autami, aby som to pochopil. A je tu neustály hluk. Megafón, klaksón, reprodukovaná hudba. Už hodinu mi z neznámych príčin hrá pod oknami kankán, stále dokola.

Starajú sa o nás hordy dobrovolníkov, asistentov a policajtov. Pristáli sme o ôsmej miestneho času a o pol desiatej sme už boli ubytovaní v centre, čo je dozaista svetový rekord. Pravda, z mojej postele bolo najprv treba vyhnať opitého Ukrajinca (hrá bridge, nebol to ani Ivančuk, ani Ponomariov)... V záchode stojí voda, tú z kohútika treba prevariť, aby bola pitná. (Rýchlovarná konvica je inclusive.) Na oficiálnej visačke som si so záujmom prečítal, že som „athlete“. Neubránil som sa úsmevu; je zrejmé, že ma nikdy nevideli hrať volejbal.

I otvárací ceremoniál začal presne o ôsmej. To je zaiste chvályhodné, menej chvályhodný je však fakt, že nás tam nahnali na šiestu, aby sme náhodou nemeškali. Dve hodiny sa preplnená hala nudila, dívajúc sa, ako tajní prehľadávajú VIP tribúnu. Napokon tajní odišli a na tribúnu prišli ctení hostia: primátor Pekingu, akási vysoká predstaviteľka Strany (všetci organizátori v hlbokom úklone), šéf International Mind Sports Association, a mnohí íní. Samotný otvárací ceremoniál bol premyslený do najmenšieho detailu a patrične veľkolepý. V umeleckej časti sme videli niekoľko krátkych divadiel, pomerne pôsobivých. Čo na tom, že im chýbalo to, čo robí divadlo divadlom, totiž dráma? Scéna za scénou hladko a bez akejkoľvek zápletky plynula k lepším zajtrajškom Číny a celého sveta.

Ráno Zuzka zašla na organizačný míting (áno, zaspal som, posun je posun...). Ako mi rozprávala, všetci sa veľa nasmiali. Číňania totiž ustanovili mnoho zábavných pravidiel a odmietajú o nich diskutovať: perličkou je zaiste vyhlásenie, že i v blickách je možné reklamovať pravidlo 50tich ťahov, pokiaľ je hráč schopný doložiť svoju reklamáciu zápisom (???). Za položenie figúrky medzi políčka dostanete žltú kartu (???), podobne i za neustále ponuky remízy. Dve žlté dávajú červenú, ako vo futbale. Tri žlté znamenajú vylúčene. Ak zhodíte figúrku a neopravíte ju na svoj čas, prehrávate v okamihu stlačení hodín partiu. O tomto pravidle sa rozpútala nasledujúce zaujímavá interkultúrna debata:

Hráč (Európan): „A čo keď neúmyslene zhodím figúrku až pri stláčaní hodín a nestačím zareagovať?“
Rozhodca (Číňan): „A stlačíte hodiny?“
Hráč: „Áno.“
Rozhodca: „Tak ste prehral.“
Hráč: „Ale keď ja som nechcel súpera poškodiť...“
Rozhodca: „A stlačíte hodiny?!“
Hráč: “Áno, ale..“
Rozhodca: „Tak ste prehral.“
Diskusia sa proste príliš nenosí.

Obedujeme v Grandhoteli Nord Star. Pod kryštálovými lustrami, na pestrofarebných kobercoch. Obedy však fasujeme v oranžových umelohmotných krabiciach, mäso i prílohu dohromady, a zásadne len s paličkami. Videl som zaslúžilého veľmajstra, ako sa pokúša jesť ryžu kávovou lyžičkou. Jedlo je pochopiteľne hnusné; iné za takýchto podmienok ani byť nemôže. Igor Štohl mi kedysi rozprával, s akou radosťou si po troch týždňoch pobytu v Číne zašiel do McDonaldu. Myslím, že mu začínam rozumieť...

Odosielajúc tento príspevok sedím v hale pri hracej miestnosti, pod plagátom hier. Je na nich i oficiálny slogan: Civilisation Varied, Wisdom Unbounded. Povzbudený týmto optimistickým heslom som sa pokúsil pripojiť na stránku Amnesty International. Neviem prečo, ale nepodarilo sa mi to.

2. Drozdovskij, 1. Kravciv a 3. Banikas

2. Stefanovová 1. Kosteňuková 3. Hou Yifan

Odkazy:

web
česká výprava
slovenská výprava
výsledky blesk muži
výsledky blesk ženy
výsledky - vše
Chess-results
video – finále žen (náhlá smrt je na čase 42:00)