Šachový štýl - skúška odvahy

Šach je totiž o tvrdých a správnych ťahov, čo som sa musel naučiť. Šachový štýl sa môže však aj meniť v závislosti na tom, že aké otvorenia chceme hrávať napr. hrával som väčšinou bielymi 1. e4, čo viedlo väčšinou ku partiám, ktoré boli veľmi riskantné.

Neskôr som prešiel na 1. d4, čo mi prinieslo už lepšie výsledky a zaujímavejšie pozície. Zatvorené hry nemusia byť nudné, ale je v nich podstatne menej rizika. To mi vyhovovalo. Mám rád napr. dámsky gambit, či londýnsky systém. Hoci londýnsky systém nemusí byť to pravé otvorenie.

V šachu ide o zábavu. Pamätám si na svoju druhú súťažnú ligovú partiu, v ktorej som zvolil čiernymi holandskú hru a súpera som prehral pekne s dvojicou strelcov. Obetoval som aj kvalitu a súper nezabránil matu. Hoci som mal pri správnej obrane súpera len rovnú pozíciu.

Aj to prináša niekedy šach, že brániť sa je vždy nepríjemné. Je to vecou už vyspelejšieho šachového štýlu. Obranu vedia už väčšinou len tí najlepší z najlepších. Aj to sa pomýlia občas. Nevadí, šach je aj o chybách. To robí šach atraktívnejším ako pri hre strojov.

Tiež mnoho šachistov chodí rado do koncoviek, v ktorých láme svojho súpera. Takými hráčmi boli Capablanca, Fischer, či Andersson, ktorý sa nebáli vôbec koncoviek a prinášalo im to skvelé body. Aj v tomto je majstrovstvo šachu. Každý má svoj šachový štýl.

Skúste popremýšľať viac o svojom šachovom štýle a skúste si ho harmonizovať. Hrajte to, čo vám sedí a súper bude mať problémy väčšie. Navyše môže byť to veľmi zábavné.

Kamil Mihálik