Napriek tomu, že jeho rodnou rečou bola nemčina a už od detstva býval vo Viedni, po prvej svetovej vojne sa na základe svojho rodiska prihlásil za občana Československa, ktoré až do svojej predčasnej smrti reprezentoval vo svete.
V Českej republike v roku 2005 vyhlásili Rétiho v ankete za najlepšieho domáceho šachistu 20. storočia. Na Slovensku bol Réti (okrem Pezinka) až donedávna v povedomí verejnosti pomerne neznáma osobnosť. Jeho svetová sláva, výnimočnosť aj podivuhodný životný príbeh s tajomným koncom pritom ponúkali atraktívnu tému na spracovanie v rôznych podobách. So Slovenskom bol Réti spojený nielen svojim rodiskom a rodinou, ale napríklad aj tým, že prvý medzinárodný turnajový úspech zaznamenal v Košiciach (1918), v Bratislave v roku 1925 vyhral majstrovstvá republiky a mal čulé styky so slovenským politikom Vavrom Šrobárom, vášnivým šachistom.
Okrem pár článkov v časopisoch bol Réti mimo všeobecného záujmu. Pozornosť vzbudil až literárny príbeh Mlčky a krátko (2016), ktorý napísal v tomto roku zosnulý spisovateľ a režisér Juraj Bindzár. Išlo o knihu, v ktorej sa historická skutočnosť prepletá s fikciou a je to, ako znie jej podtitul, „Balada o živote a smrti šachového génia Richarda Rétiho“.
Až súčasný rok však možno nazvať za akési širšie „objavovanie“ Rétiho na Slovensku. Samostatnú výstavu (o ktorej sa ešte zmienim) mu venovalo Múzeum židovskej kultúry v Bratislave, čo vzbudilo aj záujem médií. Články o ňom následne vyšli vo viacerých denníkoch, reportáž mu patrila aj v celoslovenskej televízii.
Najnovšie vyšla o tomto veľmajstrovi dosiaľ chýbajúca reprezentatívna publikácia v slovenčine s názvom Richard Réti - šachový génius (2019). Jej autorom je výtvarník a bývalý primátor Pezinka Oliver Solga, ktorý sa zasadil o to, aby toto mesto malo Rétiho ulicu. Knihu vydalo pezinské Malokarpatské múzeum a jej prezentácie sa konali v októbri v Bratislave a v sídle múzea. Kniha je vo formáte A4, má 188 strán na kriedovom papieri a vyšla v náklade tisíc kusov.
Autopr v nej obsiahlo zhŕňa informácie o živote a činnosti Rétiho z množstva rôznych zdrojov, ktoré dopĺňa svojimi osobnými pohľadmi a zisteniami – napríklad o Rétiho rodnom dome. Samozrejme, v mnohom čerpá z priekopníckeho diela brnenského šachového historika Jana Kalendovského Richard Réti – šachový myslitel (1989). Rozširuje ho však o ďalšie údaje a po novom podrobne mapuje Rétiho život a šachové dielo. (Samostatná kapitola je aj o Richardovom bratovi Rudolfovi, koncertnom klavíristovi a hudobnom vedcovi.) Obdivuhodné v tomto smere je úsilie a zápal autora. Súčasťou publikácie je 43 fotografií a 12 kresieb. Zároveň treba upozorniť, že – na rozdiel od Kalendovského – v tejto knihe nie je žiadna šachová partia, diagram či šachový problém. Pre šachistov je to určite mínus a aspoň zopár Rétiho najvýznamnejších partií a štúdií aspoň krátko skomentovaných by ju určite obohatilo.
Vrátim sa ešte k výstave, tiež s názvom Richard Réti – šachový génius. Zrejme bola vôbec prvou v takomto formáte o šachistovi na území Slovenska i Česka. Otvorená bola v deň výročia Rétiho smrti 6. júna 2019 a trvala do 10. novembra. Autorsky som ju pripravil ja spolu so zástupcom riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom, ktorý s nápadom na takýto projekt prišiel. Osobitú výtvarnú podobu jej dala Zuzana Vaněková. Výstava okrem prehľadu Rétiho života, šachových úspechov, rekordu v hre na slepo, vydaných kníh a slávnej štúdie nemohla obísť ani príbeh s podivnou veštbou pred jeho smrťou. Vystaveným unikátom bola najmä pohľadnica, ktorú Réti poslal Vavrovi Šrobárovi z turnaja v Berlíne v roku 1928 spolu s podpisom exmajstra sveta Josého R. Capablancu.
Pre tých, ktorí výstavu nestihli a radi by si ju pozreli, dodám, že Malokarpatské múzeum v Pezinku plánuje jej otvorenie v máji budúceho roka. Rétimu sa tak konečne dostalo na Slovensku zaslúženej pozornosti a snáď pribudnú ďalšie projekty na jeho pamiatku.
Na webe Slovenského šachového zväzu vznikla popri výstave špeciálna stránka o Rétim aj s kvízom o ňom, ktorý si môžete vyskúšať:
http://www.reti.chess.sk/
Marián Holubčík
