Zázrak, ktorý sa nestal

Čas v šachu neplynie konštantným, strojovým tempom. Je ako voda; v otvorení tečie náhlivo dolu svahom, inokedy ale výrazne spomalí svoj tok (napr. v manévrovacích pozíciach). Keď slabšia strana úspešne postaví pevnosť, čas pozície sa zastaví a rozleje sa ako rieka do jazera. Vo výnimočných prípadoch šachový čas obráti svoj tok a začne tiecť hore svahom; ako voda v ústí rieky, ktorú späť do koryta tlačí príliv. Ak sa tak stane, každý ďalší ťah pozíciu nezlepší, ale zhorší; právo ťahať sa zmení na povinnosť. Zugzwang.

Veľká väčšina zugzwangov (podobne ako naprostá väčšina patov) sa vyskytuje v jednoduchých koncovkách; keďže je na šachovnici menej figúr, i počet možných ťahov je menší; ťažšie je preto nájsť ťah, ktorý pozíciu nekazí. John Nunn napríklad napočítal v koncovke V+P proti V dohromady 209 vzájomných nevýhod ťahu.

V strednej hre je obojstranný zugzwang zázrakom hodným zapamätania. Obvykle sa vyskytuje v dvakrát oslabenej verzii: Za prvé, strana nútená potiahnuť neprehráva, iba zhoršuje svoju pozíciu. Za druhé, vyčkávacie ťahy sa akosi „nerátajú“; tých má v pozícii temer vždy každá strana dosť. Zugzwang sa vzťahuje len na pokusy o aktívnu hru.
Klasickým príkladom takejto nevýhody ťahu je pozičná remíza spomenutá Nimcovičom v Mojom systéme v praxi:

Rubinstein-Nimcovič
Karlove Vary 1907, BNŤ:

Veľký Dán píše: „Tato pozice vyhlíží ve své provázanosti a nádherné ekonomii i dosaženým ideálním postavením všech figur jako řecké umělecké dílo. Na tomto dokonalém postavení by se nemělo nic měnit. 22.Kf1 Kf8 23.Kg1 Kg8 atd. s remízovým závěrem by bylo adekvátním závěrem tohto postavení.“ (preklad Jaroslav Brada)
Len dodávam, že čierny nechce vymeniť na a3, pretože cez otvorený b-stĺpec by na b5 vnikla biela veža. Bieleho najlepší pokus o výhru by asi bol plán Vd1-d2 a Da3-a4-d1; ani ten ale nevychyľuje pozíciu z rovnováhy. Rubinstein zahral 22.Jb1? a partiu prehral.

Obojstranný zugzwang pri množstve figúr je tak zriedkavý, že keď som sa díval na nedávno skončený zápas Sněženky vs. Machři, a videl záver partie Hort-Koneru, potešil som sa, akoby som práve pri prechádzke lesom našiel medzi lístím kus zlata.
Od pozície zachytenej na diagrame (po 46.ťahu čiernej) sa totiž už v partii nič nestalo:

Hort - Koneru
Mariánské Lázně 2010

Ďalší priebeh silne pripomína Nimcovičovu predlohu spred vyše 100 rokov: 47.Kg2 Kh7 48.Kg1 Kg7 49.Kg2 Kh7 atď. s remízou. Stojíme teda opäť pred pozíciou stuhnutou do podoby antickej sochy? Dosiahli obe strany ideálne postavenie, ktoré už nemožno vylepšovať?
Čierne figúrky sa skutočne hýbať temer nemôžu: kráľ musí strážiť pg6, jazdec je viazaný a odskok ...Jd6 vychádza len pri kráľovi na h7. Dáma musí kryť Je4 a pole f7; je teda pripútaná na b7. Platí však to isté i pre armádu bieleho? Už voľným okom sa zdá, že jeho šance sú lepšie; dáma stojí aktívnejšie, jazdec nie je napadnutý. Bieleho trochu obmedzujú odskoky Je4; na g5 visí pešiak, po výmene dám by zaplakal pa2. Je to však dostatočný dôvod na to, aby sme prehlásili, že bieleho pozíciu nemožno vylepšiť?

V skutočnosti je zugzwang na strane bieleho len ilúziou. Sťahovať sa jazdcom z centra by síce bola chyba, biela kráľovná má ale pomerne veľkú voľnosť. Po prípravnom h3-h4 môže navštíviť polia ako f4 či dokonca h1 bez toho, aby akokoľvek ohrozila šance svojich spolubojovníkov. Najjednoduchšou cestou k výhre je asi:
47.h4 Kh7 48.Dd3! Kg7 (48...a5 49.Kg1 predlžuje partiu len o ťah) 49.Dd8!; na ťah jazdcom teraz príde Df6+, na ...Kg7-h7 či Db7-a7 zas Je5-d7 s matom.

V partii Hort - Koneru tak na šachovnici nestál obojstranný zugzwang, ale pozícia, v ktorej jedna strana nemá protihru a druhá musí nájsť správny vyhrávajúci kľúč, ktorý prelomí obranu. Podobnou pozíciou je i na diagrame zachytené postavenie z partie Danielsen - Petrosian, 1999, BNŤ:

Ako má biely vyhrať?

Partie

Odkazy

Oficiální stránky - Sněženky a Machři 2010
Výsledky, tabulky
On-line přenos
Partie k přehrání
Fotogalerie